Povodeň v Bello v Kolumbii ( 19.8 – 20.8.2008)

 Informácie zo situácie po povodni v Kolumbii      

Posielam „hrsť“ informácií z posledných udalostí v našej farnosti v Bello. Mesto Bello je vybudované v malebnej kotline obklopenej horami vysokými až 3 tis. metrov nad morom. V horách sa nachádzajú pramene, ktoré sú začiatkom niekoľkých horkých potokov, ktoré tečú cez Bello vlievajúcich sa do rieky Medellin. Jeden z týchto potok tečie okolo 10 metrov od múru, ktorý obklopuje náš farský dom. V období sucha je to malý potôčik, ktorý možno ľahko prekročiť. Avšak v tomto roku zimné obdobie (obdobie dažďov) trvá už niekoľko mesiacov, mnoho častí krajiny sa ocitlo pod vodou, povodne zasiahli taktiež dvakrát aj našu farnosť, ale nespôsobili väčšie škody. Až do utorku tohto týždňa. O 22:45 potôčik za farou sa začal meniť na horskú rieku, za niekoľko minút voda zmietla múr, ktorý akosi chránil domy pred zaplavením a následne začala voda brať domy, ktoré sa začali prevracať jeden za druhým. Ľudia utekali, zanechávajúc na pospas osudu všetko čo vlastnili. V stredu 20.08.2008, o 19:OO sa znovu zdvihla hladina vody a znovu sa ďalšie domy zvalili, tie ostatné oproti kostolu, vlastne keď som vyšiel z kostola po sv. omši prvý pocit bol, že sa rúca kostol, chvíľu som sa nedokázal pohnúť, akoby som bol paralyzovaný, lebo kostol bol ešte plný ľudí. Veľa domov je tiež poškodených, nedá sa v nich bývať, ale ľudia sa nechcú vysťahovať, lebo nemajú kam ísť. Domy, ktoré sú postavené nad potokmi patria najbiednejším, sú vybudované bez povolenia, na „divoko“, prečo tí ľudia riskujú? Nemajú inú možnosť.     

Do dnešného dňa, na koľko je to možné, pomáhame poškodeným hlavne rozdávaním jedla. Páter Sekretár pre misijné záležitosti nám poslal istú čiastku peňazí, aby sme naďalej mohli pomáhať, veľké Pán Boh zaplať. Zo skúseností viem, že „bolesť hlavy“ sa pre nás začne za niekoľko týždňov, vtedy si už nikto nebude pamätať na tých ľudí a začnú sa vytvárať vo farnosti rady prosiacich o pomoc. Každá štvrť má svojich zástupcov ( lídrov), včera sa vydali k starostovi, ale prakticky sa vrátili s prázdnymi rukami. Dnes ma poprosili, aby som ich sprevádzal, dvere úradníkov sa pred nami otvorili, ale starosta je akosi tak zvláštne nezastihnuteľný, vlastne od utorka, musel odcestovať. Na dnešný deň nás uistili, že pošle svojich zástupcov na stretnutie v sobotu ráno. To čo chceme dosiahnuť, čo najskôr, je vybudovanie múru, lebo voda stále podmýva zem a sú ohrozené ďalšie domy. Zverujeme našu farnosť do opatery Pána Ježiša Milosrdného, spolubratov prosíme o modlitbu za týchto úbohých ľudí, ktorým „vietor stále veje do očí“. 

Odpovedajúc na apel nášho spolubrata P. Adama Gasiora z Kolumbie, obraciam sa so srdečnou prosbou na spolubratov a spolupracovníkov o modlitbu a pomoc pre trpiacich bratov a sestry v Kolumbii. Každé gesto dobroty nech bude znakom našej vnímavosti k biede  týchto ľudí.

P. Grzegorz Mlodawski SAC, Sekretár Misijný