Záver Synody biskupov Afriky
Afryka: Posolstvo Božiemu ľudu na záver Synody biskupov AfrikyPočas 18 Generálneho zhromaždenia Otcovia Synody vydali na záver dokument osobitnej Synody biskupov Afriky. Je to konečný dokument, ktorý obsahuje päť kapitol.
Misionári z Afriky a pre Afriku, Pápežské misijné diela detí
"Cirkev v Afrike ďakuje Bohu za synov a dcéry, ktorí ako misionári pracujä na iných kontinentoch. Počas tejto svätej výmeny darov, pracujú všetky strany na vytvorení transparentných, zdravých a dôstojných kresťanských vzťahov.(Nr 12)
Synoda taktiež ďakuje za mnohých misionárov, kňazov, rehoľníkov a laikov z iných kontinentov, ktorí priniesli vieru do väčšiny afrických štátov. Taktiež za misionárov, ktorí dychtivo a heroickou oddanosťou pokračujú vo svojej práce. Slová poďakovania patria najmä tým, ktorí aj v období vojen a vážnych kríz zostali s Afričanmi.(Nr 13)
"Synoda nezabudla ani na vás, milované deti", píšu autori dokumentu.
"Stále budete objektom našej pozornosti, plnej lásky. S uznaním sa chceme obrátiť predovšetkým na váš entuziazmus a angažovanie sa ako aktívnych členov evanjelizácie, najmä medzi rovesníkmi. Aby ste mohli splniť svoju úlohu, potrebujete primerané prostriedky, priestor a ľudí, ktorí vám budú pomáhať. Pre tento cieľ vám navrhujeme inštitúciu Pápežských misijných diel Detí. (Nr 28)
1. Dobré správy protiváhou negatívnych informácií v médiách
V prvej kapitole, ktorá nesie názov "Pohľad na súčasnú Afriku"
autori zdôrazňujú, že tento kontinent je bohatý na ľudské a prírodné zdroje a okrem toho mnoho jeho obyvateľov žije v chudobe a núdzi, v stave permanentných vojen, konfliktov, kríz a všeobecného chaosu. Tento stav, čítame, je vo veľkej miere dôsledkom rozhodnutí a konania osôb, ktoré nesmerujú k spoločnému dobru Afričanov, ale sú pre kontinent škodlivé, často zločinecké konanie, umožňuje zahraničným subjektom realizovať svoje lukratívne zámery a miestnym orgánom obohacovať sa.
Napriek ťažkej situácii má Afrika dôvody na to, aby žila nádejou. „Z mnohých jej kútov prichádzajú radostné a optimistické informácie, ktoré môžu byť protiváhou správ, rozširovaných modernými médiami, informujúcimi hlavne o nešťastí a nedostatku, namiesto pozitívnych krokov, ktoré prijímame.“
2. Všetko vidieť očami viery
"Náš biskupský úrad nás zaväzuje pozerať sa na realitu očami viery,“ čítame v dokumente. Otcovia Synody zdôrazňujú, že každá iniciatíva zmierenia a pokoja pochádza od Boha. Cirkev v Afrike musí byť v tomto kontexte „nástrojom pokoja a zmierenia“ a bude ním v takej miere, v akej „sa sám zmieri s Bohom“. Pastieri Cirkvi v Afrike vzývajú všetkých „k zmiereniu sa s Bohom“, ktoré je podmienkou zmierenia medzi ľuďmi. Len týmto spôsobom, píšu biskupi, môže byť pretrhnutý bludný kruh násilia, nenávisti a odvety. Základný význam pripisujú biskupi odpusteniu ako aj vyznaniu vín. Naozajstné odpustenie, píšu, je garanciou spravodlivosti, rodiacej sa zo žiaľu a zadosťučinenia a tie následne budujú mier, činiac vrahov priateľmi.
3. Afrika v kontexte všeobecnej Cirkvi
V tretej kapitole pod názvom „Do Cirkvi na svete“ autori ďakujú pápežovi za „skláňanie sa plné lásky nad problémami Afriky a za obranu Afriky“. Pripomínajú mnohé iniciatívy Apoštolskej stolici, usmernených na rozvoj a mier na kontinente. Biskupi pripomínajú históriou podmienené vzťahy medzi Európou a Afrikou, žiadajúc, aby sa ďalej rozvíjali a posilňovali. S radosťou zdôrazňujú zrod bratských vzťahov medzi Cirkvou v Afrike a Amerike.
4. Ohlasovanie Evanjelia medzi Africkými národmi
Štvrtá najdlhšia kapitola, ktorá je venovaná Cirkvi v Afrike pripomína, že kresťanstvo je na kontinente prítomné od chvíle svojho zrodenia. Cirkev v Afrike obohatil kresťanskú komunitu na svete cennými tradíciami teologickými a duchovnými. Vydala veľkých scätých a mučeníkov, píšu Otcovia Synody. „Sme presvedčený, že najdôležitejším a neobvyklým vkladom Cirkvi do formovania afrických národov je ohlasovanie Kristovho Evanjelia. Preto sa cítime zaviazaní pokračovať s ešte väčšou silou v tomto diele medzi našim ľudom.“ „Máme dôvod veriť v pomoc a podporu Cirkvi vo svete.“
SECAM (Združenie Konferencie Biskupov Afriky a Madagaskaru)ako aj
COSMAM (Konfederácia Vyšších Predstavených Afriky a Madagaskaru) sú účinnejším nástrojom Evanjelizačného diela v Afrike. Jednota biskupov je zdrojom sily. Tam, kde chýba jednota, všetko úsilie je bez ovocia a nepriatelia Cirkvi získavajú priestor pre svoje pôsobenie, ničiac naše svedectvo.
"Dôležitou oblasťou, kde jednota a spolupráca prináša konkrétne ovocie sú prostriedky komunikácie. Od publikovania dokumentu Ecclesia in Africa došlo k naozajstnému rozkvetu katolíckych rádií v Afrike. Z 15 staníc v roku 1994 vzrástol ich počet na 163 v 32 afrických štátoch.“
"V budúcnosti je potrebné vynaložiť veľa úsilia, aby bola prostredníctvom skutočnej katechézy, na všetkých miestach, bolo formované ľudské myslenie a dokonávala sa autentická premena sŕdc. Musíme navrhnúť našim veriacim formačné programy, najmä tým, ktorí plnia dôležité verejné funkcie... V budúcnosti musíme robiť všetko, čo je v našej moci, aby sme bojovali s chudobou, keďže ona je najväčšou prekážkou na ceste k mieru a zmiereniu.“
"V roku kňazov sa zvláštnym spôsobom obraciame na vás, drahí bratia v kňazstve: Vy máte kľúčovú rolu k naplneniu vo vašich komunitách a diecézach. Vaše svedectvo má obrovský význam pre obraz Cirkvi. Mierová spolupráca, prekonanie rasových a plemenných bariér musia vytýčiť hlavný cieľ vašej činnosti, príklad pre celú komunitu veriacich...“
"Drahí rehoľníci a rehoľníčky... Synoda vás vyzýva na aktívnu a plodnú účasť vo vašej misii, prostredníctvom lojálnej a zaangažovanej spolupráci s miestnymi biskupmi. Synoda ďakuje najmä rehoľným sestrám za ich oddanie a vklad do celého diela rozvoju apoštolátu v oblasti zdravotníctva a školstva a ďalších oblastiach ľudského rozvoja.“
"Synoda sa s veľkou láskou obracia na laikov v Afrike. Ste Božou Cirkvou, plniacou svoju misiu vo verejnom živote, v prostredí svojich rodín a v práci... Musíte spolupracovať na posolstve Cirkvi ako „vyslanci Krista“, angažujúci sa vo veci zmierenia ľudí s Bohom a medzi sebou...
"Afrika potrebuje svätých ľudí, taktiež v najdôležitejších verejných úradoch: svätých politikov, ktorí oslobodia kontinent od korupcie, ktorí budú pracovať pre dobro všetkých Afričanov a ktorí budú vedieť, ako zjednotiť všetkých vo vojne proti zlu, ktoré ničí Afriku...
„Svoju pozornosť smerujeme na vás, drahé nám katolícke rodiny v Afrike. Gratulujeme vám k vašej vernosti kresťanským ideálom a najdôležitejším hodnotám...“
"Zvláštnym spôsobom sa Synoda obracia k milovaným katolíckym ženám v Afrike. Ste pilierom našich miestnych komunít... Špecifický vklad ženy, nie len ako ženy a matky, ale ako členke danej komunity, musí nájsť uznanie a podporu.“ Synoda navrhuje miestnej Cirkvi vytvorenie konkrétnych štruktúr, s cieľom zrealizovať ozajstnú účasť žien v rôznych oblastiach spoločenského života.
"Rovnakým spôsobom Koncil vyzýva vás, katolícky muži, aby ste plnili svoju dôležitú úlohu zodpovedných otcov, naozajstných a veriacich manželov...“
„Na záver sa obraciame na vás, drahí synovia a dcéry, drahá mládež z našich komunít. Vy ste budúcnosťou Cirkvi... Tvoríte väčšinu africkej spoločnosti. V mnohých štátoch Afriky 60% obyvateľstva sú osoby mladšie ako 25 rokov. Tento podiel by sa mal odraziť taktiež v komunite Cirkvi... Musíte byť nástrojom mieru a predchodcami pozitívnych spoločenských zmien na našom kontinente...
5. Vnímať Afriky s rešpektom a dôstojnosťou
Piaty diel dokumentu obsahuje apel k Spoločnosti národov. Synoda sa s uznaním obracia k pozitívnemu angažovaniu národov sveta v pomoci Afrike, zároveň prosiac „o väčšie konzekvencie a prezieravosť v realizovaní týchto programov...
„Otcovia Synody skúšajú odsúdiť pokusy o porušovanie a zničenie cenných afrických hodnôt vzťahujúcich sa na rodinný a spoločenský život.“ „Cirkev v Afrike sa angažuje vo vojne s HIV a AIDS. Obklopuje opaterou choré osoby...“ Odvolávajúc sa na slová pápeža Benedikta XVI., Otcovia Synody zdôraznili, že tento problém sa nedá vyriešiť propagáciou používania prezervatívov. „Prosíme všetkých, ktorí sa naozaj zaujímajú o vojnu s HIV a AIDS o akceptovanie programov, propagujúcich sexuálnu zdržanlivosť a manželskú vernosť...“
„Obraciame sa na veľmoci tohto sveta s prosbou: vnímajte Afriku s rešpektom a dôstojnosťou.
6. Afrika vstaň!
„S uznaním prijímame snahu o oslobodenie Afriky z pút kultúrneho vylúčenia a politického útlaku. Dnes však stojí Afrika pred vyzvaním vytvoriť pre svoje deti vhodné životné podmienky.“
V politickej rovine existujú pozitívne postupy smerujúce k integrácii: Organizácia pre Jednotu Afriky (OAU) sa zmenila na Africkú úniu (AU).
V hospodárskej rovine spojazdnila Afrika strategickú štruktúru pre rozvoj pod názvom NEPAD (Nové Hospodárske Partnerstvo vo veci Rozvoja Afriky). Je naplánované povolanie k životu inštitúciu, ktorá sa bude starať o realizáciu programov rozvoja v rôznych afrických štátoch.
"Žiaľ, v mnohých afrických krajinách pekne znejúce dokumenty NEPAD sa zadajú byť jedine prázdnymi slovami.“
"Synoda gratuluje nespočetným africkým štátom, ktoré zaviedli naozajstné zásady demokracie... Veríme, že za ich príkladom sa budú uberať iné štáty.“
Otcovia Synody vyjadrujú bolesť z dôvodu dramatických situácií v Somálsku, v Regióne Veľkých Jazier, v Severnej Ugande, Južnom Sudáne, Darfúre, Conakry -Guinea a iných miestách kontinentu: „Vo väčšine týchto kríz ide o túžbu po moci a bohatstve na úkor plemien a národov.“
Zjednotiť duchovné úsilie
V snahe zachovať duchovné dedičstvo a v obrane pred útokmi a nebezpečenstvom autori dokumentu navrhujú užšiu ekumenickú spoluprácu s bratmi a sestrami iných kresťanských tradícií. „Vyjadrujeme túžbu budovať dialóg a spoluprácu s moslimami a členmi afrických domorodých náboženstiev a s ľuďmi iného vyznania.“
„Na celom svete sa šíri náboženský fanatizmus. Taktiež on ničí na mnohých miestach Afriky pokojné spolužitie.“ „...na základe spoločných hodnôt oboch náboženstiev, moslimovia a kresťania môžu výrazne prispieť k úsiliu o mier a zmierenie našich národov.“
Afrika nie je bezmocná, nás osud je ešte v našich rukách.
Na záver Otcovia Snyody vyjadrili svoje presvedčenie:
Afrika nie je bezmocná, nás osud je ešte v našich rukách. To po čom túžime, je priestor pre život a budovanie nášho šťastia. Afrika už vyrazila na cestu a Cirkev ju sprevádza nesúc svetlo Evanjelia.
Cez búrku, smerujme pohľad na Krista, vystúpme na breh zmierenia, spravodlivosti a mieru. (por. Mt 14,28-32). Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"!" (Jn 5,8). Zenit, 27.10.2009
