Rwanda: Odídem odtiaľto lepšia?

Od tohto roku sa 28. november zapisuje do môjho kalendára, ako ďalší veľmi dôležitý dátum. Stalo sa tak vďaka môjmu pobytu v Kibeho. Ech, keby bola možnosť sláviť slávnosť každoročne tu, na mieste... Ale kto vie, keďže už som v Rwande, tak verím, že sny sa plnia, teda možno aj to sa zrealizuje? V tomto roku je tento dátum výnimočný, lebo je to 30. Výročie zjavení Matky Božej na rwandskej zemi.
Už toľko rokov uplynulo od chvíle, kedy Mária vyzývala k modlitbe, k obráteniu, k lepšiemu životu. Zmenilo sa niečo počas tých 30. rokov? Stali sa ľudia lepšími? Aký je svet, ktorý budujú? Tieto a iné otázky ma sprevádzali pri putovaní. A ešte jedna: vďaka prítomnosti tu, odídem odtiaľto iná, lepšia?
Oslavy sa začali už  v predchádzajúci deň a pre mnohých pútnikov dokonca ešte o niekoľko dní skôr. Väčšina z nich vynaložila veľké úsilie, nato aby prišli sem, samozrejme pešo, z odľahlých kútov Rwandy. Prišli tiež pútnici z Burundi, Ugandy, Keni či USA, Poľska a Slovenska. Bielych je možné nájsť v dave veľmi ľahko. Na šťastie nemôžem napísať, že sa nás dalo porátať na prstoch oboch rúk, lebo nás bolo trochu viacej. Samozrejme, že celý čas  sú do mňa zapichnuté oči mladých Afričanov, ktorí ako by sa pozastavili nad tým, či Pán Boh náhodou nezabudol na tú bledú pokožku ešte pridať farbu? Pohľad na zablatených, premočených pútnikov nebol žiaľ zriedkavosťou, keďže obdobie dažďov sa ukázalo ako výnimočne vlhké. Hodiny, ktoré predchádzali oslavám boli plné búrok a lejakov. Keď je na neveľkom území, ktoré prináleží k svätyni, prítomných okolo 30 tisíc ľudí, neexistuje miesto, kde by sa dalo pred dažďom schovať.  Ale, čo je zvláštne, páter, rektor svätyne Zbigniew Pawłowski SAC hovoril, že samotní pútnici prijímali zrážky ako dážď milostí z neba. Takéto prijímanie ťažkostí charakterizuje osoby, ktoré sem prichádzajú s vierou, ktoré vidia hlboký zmysel v stretávaní nešťastia.
Podmanivou chvíľou bdenia, ktoré predchádzalo slávnosti, bola procesia so sochou Matky Božej. Bola nesená na ramenách, v úplnej tme, ktorú rozjasnili neskôr plamienky sviečok, ktoré niesli pútnici. A čo bolo zaujímavé, bola to jedna z niekoľkých chvíľ keď nepršalo.  Akoby Matka Božia na chvíľu prikryla Kibeho svojim plášťom, alebo možno chcela dať možnosť čerpať milosti taktiež aj z iného zdroja. Po procesii nasledovalo modlitebné bdenie s ružencovými zamysleniami, korunovanými fantastickým koncertom Mihigo Kizito (hoci slovo „koncert” nie je úplne výstižné, lebo to bola skôr krásna hudobná reflexia nad Božím Slovom).
Druhým momentom bez dažďa bola slávnostná svätá omša v deň výročia. Moju pozornosť už na počiatku vzbudili zodpovedne pripravené sektory. Svätú omšu koncelebrovalo 80 kňazov pod vedením dvoch miestnych biskupov. Prítomný bol taktiež aj výnimočný hosť, teda ho musím spomenúť – Daniel Ange. Dúfam, že to nebude veľmi netaktné, ak v tejto chvíli sa pochválim, že som mala možnosť stisnúť jeho ruku. Liturgia bola pripravená na vysokej úrovni. Deti nosili dáždniky počas svätého prijímania, čo uľahčilo pútnikom dostať sa ku kňazom. Všetky deti pokojne, ale aj s radosťou plnili svoju službu. Naozaj som ohúrená. Samozrejme, že nemôžem zabudnúť na zbor – čím by bola africká liturgia bez spevu, bez pekných gest velebiacich Boha? Pekní boli taktiež aj samotní veriaci, pútnici s radostnými tvárami a – čo tak veľmi priťahuje pozornosť – v afrických veľmi farebných šatách. Podorbne ich bolo možné obdivovať počas procesii s darmi. Prinášali, tak ako sa na Afriku patrí, praktické predmety, predovšetkým zeleninu a ovocie, ale taktiež sa našli...náradia na upratovanie. Všetko bolo pekne zabalené a ukladané pri boku oltára.
Ešte existuje jeden, ako som tu spozorovala, veľmi dôležitý moment africkej liturgii. Bolo to pokropenie svätenou vodou.  Jednoducho poviem, že mi takmer oči vyliezli z jamiek, keď som ju uvidela na začiatku svätej omši v šiestich vedrách. Na koniec pobožnosti spadla na naše hlavy, ako ďalší dážď milostí...
Štyri hodiny trvala oslava pekného, možno povedať, jubilea Matky Božej. Napriek tomu že, „Pán Ježiš zásadne hovoril v jazyku kinyarwanda” (čítania aj homília boli tlmočené do jazyka anglického a francúzskeho), čas stretnutia s Ním a Jeho Matkou ubehol nesmierne rýchlo. Rwandská liturgia má v sebe čosi očarujúce. Gestá, pohľad do očí, výraz tváre teší osoby, ktoré nepoznajú jazyk. Je pre mňa veľkou milosťou to, že tu môžem byť, spoločné oslavovanie a – dúfam – premenenie môjho srdca! Agata Kochanowska